Na internete je dostatočný počet článkov ako k výberu pristupovať, a v každom je niečo dôležité, ale obalené „vatou“, preto som sa rozhodol pre zhrnutie najdôležitejších rád z môjho pohľadu – z praxe svadobného fotografa.

V zásade ide o skĺbenie troch najdôležitejších aspektov, ktoré ovplyvňujú váš výber, ale ovplyvňujú sa aj navzájom:

1. Kvalita

2. Sympatie

3. Cena

Kvalita – by mala byť najdôležitejší faktor, ak vám na fotografiách skutočne záleží. Čo to však znamená, ako posúdim kvality fotografa, fotografií? Jednoducho – musia sa vám páčiť. Musíte si povedať „jéj to je dobré, to má gule, to je sranda“ a musí sa vám aj tlačiť slzička do oka, fotky musia pretaviť emócie. Ak to necítite, choďte od toho preč a hľadajte ďalej. Môžem tu spomenúť, že svadobná fotografia sa zvykne deliť na portrétnu (tradičnú),  reportážnu (dokumentárnu), umeleckú (modernú) – osobne tomu neprikladám žiadny význam, pretože svadobná fotografia musí obsahovať všetko a ešte aj niečo navyše. Fotograf, ktorý fotí iba detičky vo svojom ateliéri, to nedá.

Prečo? Pretože nie je možnosť preložiť fotenie, ak sa nevesta rozplače, nie je možnosť vrátiť okamih. Aby tam toto všetko bolo, predpokladáte, že taký človek čo vám toto všetko dá, musí byť všestranný profesionál s empatiou a umeleckým cítením. Prečo to nemôže byť amatér? Môže. Len musíte takého amatéra nájsť.

Profesionál ponúka navyše skúsenosti, prax, techniku, čas a svoje dobré meno, pretože je to jeho povolanie. Teda záruku, že zachytenie najdôležitejších momentov vášho života nebude dielom náhody. Ak si pozriete celý svadobný album (a viac albumov) takého fotografa – nielen šesť či desať dobrých fotiek na facebooku – a stále sa budete usmievať, stále budete cítiť radosť a emócie, kontaktujte ho.

Sympatie – musia byť, bez toho to proste nejde. Mať v taký deň ako je svadba 15h vo svojej blízkosti človeka čo vám nie je sympatický – nepíšem o vonkajšej kráse, samozrejme – by bol stres a fotenie by malo byť zážitkom. A tieto sympatie by mali byť vzájomné, mali by ste si „sadnúť“, pretože fotenie svadby nie je fotenie na firemnú nástenku. Prečo? Pretože tú nástenku chce šéf a vám je to fuk.

Pretože počas najromantickejšej udalosti vo vašom živote sa chcete cítiť dobre. Pretože tie emócie, ktoré tu toľkokrát omieľam, idú z vás – a vy chcete byť šťastní. Aby ste city prejavili, aby ste sa otvorili človeku, ktorý vás fotí a nazrie do vášho vnútra. A vy mu to dovolíte, lebo mu uveríte. Uveríte, že chce urobiť svoju prácu najlepšie ako vie, že ho fotenie naozaj baví, že je nielen fotograf, ale aj človek, na ktorého sa môžete obrátiť s prosbou o pohár vodky, keď to nikto nemá vidieť. Tak vznikajú dobré fotky. Na základe dôvery.

Cena – čo je lacné, býva zvyčajne ľahké. A fotenie svadby nie je ľahké. Aby fotograf mohol byť profesionál, musí byť patrične ohodnotený. V zahraničí sa hovorí, že fotograf by mal stáť 10% z celkových nákladov na svadbu. Veľa či málo? Dôležité sú priority. Fotograf nemá po fotení fajront. Aby jeho práca bolo dokončená, musí venovať spracovaniu fotografií minimálne ďalšie tri pracovné dni. Teda platíte za jeho kumšt a za jeho čas – spolu so svadbou je to celý pracovný týždeň. Ak to porovnáme napríklad s výdavkami na starejšieho (ktorého jedinou investíciou je valaška a klobúk), nie je to tak veľa. Alebo si porovnajte priemernú hodinovú cenu práce fotografa a kaderníčky. Nebudem sa rozpisovať o technickom vybavení. Som profesionál a je samozrejmé, že na svoju 100% prácu mám aj 100% techniku.

Na slovenských svadobných portáloch sa diskutujúci zhodujú, že cena za slušného fotografa začína na úrovni 500€ a pomyselný strop je zhruba pri sume 1500€. Podľa môjho názoru sa však kvalita nezvyšuje s cenou v priamej úmere. Ostatne, tu je už hodnotenie čisto subjektívnou záležitosťou. Ak by sme teda vylúčili extrémy a hľadali zdravý stred, reálne by ste sa mohli pohybovať v cenách 650 – 950€. Určitý vplyv na túto sumu má aj lokalita, avšak pri tejto cene by už nemali byť dramatické rozdiely v kvalite – za 350€ naozaj zázraky nečakajte. Ak potrebujete ušetriť, vyberte si radšej menší balík fotografa, ktorého tvorba sa vám páči.  Menej je v tomto prípade viac.

To sú podľa mňa najdôležitejšie veci, ktoré by človek mal vedieť ak hľadá fotografa. Ak budete vyberať aj pomocou týchto rád, je dosť vysoká pravdepodobnosť, že budete s výsledkom jeho práce spokojní. Či už odovzdáva fotograf aj tlačené fotografie a koľko, či budú v pozlátenej krabičke, alebo na USB v tvare srdca, nehrá rolu. Dôležitý je obsah a nie obal. Pekný obal však nie je na prekážku, poteší.

Zvyšok poznáte. Najlepšou reklamou je spokojný zákazník. Ak si nájdete svojho fotografa, a pochváli vám ho kamarátka, ktorá bola na svadbe kde fotil – je to len čerešnička na torte. Keď odchádzam zo svadby a nevesta mi ďakuje, že sú strašne radi, že si ma vybrali, lebo im bolo so mnou dobre – som rád. A to fotky ešte nevideli. Keď mladomanželia ďakujú za fotky, vysmiati, že nechápu, ako som to všetko stíhal, že ma ani nevideli – som rád. Odviedol som dobrú prácu.

S pozdravom Miro

35mm ohnisko je (nielen) pre mňa základné ohnisko pre reportáž, street, dá sa ním urobiť portrét aj odfotiť krajina. Pretože ho používam najčastejšie, rozhodol som sa urobiť užívateľské a subjektívne porovnanie dvoch najzaujímavejších objektívov na trhu – kompatibilných pre všetkých výrobcov plnoformátových (FF) zrkadloviek.

V ponuke najsilnejších značiek Canon a Nikon nájdeme zastúpené ohnisko v rôznej svetelnosti (F/2, F/1.8, F1.4) a teda aj v rôznej cene. Dovolím si tvrdiť, že najlepší pomer cena/výkon má momentálne Sigma a Tamron –  kvalitou optiky, prevedením a zárukou. Pre Nikon, s Canonom nemám skúsenosť.

      Sigma 35mm f/1,4 DG HSM Art

Určite nebudem v tomto tvrdení sám, pretože Sigma ART je už nejaký čas na trhu a veľa profesionálnych fotografov doteraz o nej píšu chválospevy, či fotia na Canon, alebo Nikon. Je to tak, tak prečo špekulovať, prečo si nepovedať: Sigma a hotovo? Pretože má aj svoje muchy, ako všetko a všade. Čo mi na Sigme vadí najviac je:

1.)    Váha 665g – skúste s ňou pobehovať 15h v teréne na Nikone D700 a budete vedieť o čom píšem. Ak dáte objektív na ľahší fotoaparát (Nikon D610, D750), tak sa objektív prevažuje dopredu, nedrží sa tak dobre.

2.)  Spoľahlivosť ostrenia – oveľa podstatnejšia vec je presnosť ostrenia. Rýchlosť je v poriadku, povedal by som nadpriemerná. Vieme, že Sigma predáva USB dock, pomocou ktorého si môžete nakalibrovať ostrenie na svoj fotoaparát, ale nie vždy sa tým problém odstráni. V praxi to potom vyzerá tak, že si myslíte, že ste zaostrili, pretože vám fotoaparát pípol,  rozsvietilo sa svetielko AF. Lenže doma zistíte, že fotka je neostrá –  a nejde o clonu f/1.4. Podobné skúsenosti, rozpaky z ostrenia sa šíria internetom a sú asi pravdivé – mal som 4 sigmy ART  v rade a len dve boli 100% v ostrení. Teda spoľahlivosť 50%?

3.)   Ohnisko – sigma v skutočnosti nie je 35mm, ale možno 32mm, je proste širšia (každý kus). Je to však mínus, či plus? Na to nech si odpovie každý sám. Každopádne rozmer v mm by mal byť presný, pretože viem prečo chcem 18mm a nie 20mm – a nebavíme sa o remienku na hodinky.

4.)    Kvalita fotografií pri vyššej clone – je zaujímavé ako to sigma spravila, proste tento objektív je najlepší pri najnižšom clonovom čísle. A preto si ho aj drvivá väčšina fotografov kupuje. Od clony f/4 sa Sigme vyrovná aj starý Nikkor 35/2 AF-D. Zaujímavé, pretože recenzie tvrdia niečo iné (papierovo).

To sú hlavné mínusy, ostrenie som dal ako druhý bod, pretože sa môžete trafiť (alebo netrafiť) pri kúpe konkrétneho kusu. A prvý bod môže byť pre niekoho tiež passé, pretože nefotí v teréne, ale v štúdiu (alebo posilňuje). Ostatne, váha je daň za kvalitu prevedenia. A to naozaj radí SIGMU ART medzi špičku – ale už sa vraj ľuďom odlepuje guma na ostriacom prstenci, povoľuje sa bajonet. Mám 40 rokov staré Nikkor objektívy – fungujú a vyzerajú ako nové. Inak je Sigma ART úžasná a fotky, ktoré z nej lezú sú ako „leporelo 3D“, na clone f/1.4 ostré ako britva (niektorí tvrdia, že až preostrené). Bokeh je príjemný, krásne farby, skreslenie v norme, vinetácia zanedbateľná, aberácia takmer žiadna.

     Tamron 35mm f/1.8 Di VC USD

Tamron prišiel na trh neskôr, keď už bola Sigma dobre zavedená a lámala rebríčky v predajnosti. Tamron nehrá prvé husle a vsadil na čo mohol a čo Sigma nemala. Tamron je o niečo ľahší a menší: stačí málo (-200g) a je to cítiť. Prevedenie je veľmi slušné, striedme, tiež kovové. Sigma pôsobí ešte viac profi, ale napr. taký Nikkor 35/1.8 ED vedľa Tamronu vyzerá ako Kinder vajíčko – nie také malé, ale také plastové. Tamron je síce menší, ale jeho svetelnosť je „len“ f/ 1.8 a Sigma ide na f/1.4 – a to bude pre veľa užívateľov zásadný rozdiel. Najnižšie clonové číslo je v oboch prípadoch viac než použiteľné – vynikajúca ostrosť  v celom rozsahu – hoci Sigma je naozaj ostrejšia v rohoch, ale nijak dramaticky, alebo to nepovažujem za prioritu.

Čo ponúka Tamron navyše je stabilizátor obrazu. Je naozaj funkčný a môžeme sa tak dostať na rýchlosť 1/5s a fotka je ostrá (za predpokladu, že sa nepohne objekt). Ďalším plusom Tamronu je schopnosť zaostriť už zo vzdialenosti 20cm. Nie je to makro, ale dovolím si tvrdiť, že napr. svadobný fotograf na prstienky už žiadny iný objektív potrebovať nebude. K tomu je Tamron  utesnený voči prachu a dažďu – ten kto fotí svadby, tiež ocení. Prirátajte si k tomu 5r. záruku vykonateľnú do 3 dní, lepšiu cenu a môžete špekulovať. Keďže som s Tamronom už nafotil pár svadieb, a nikto mi za túto recenziu neplatí, spravodlivo pridám aj mínusy z praxe:

1.)   Protisvetlo – Tamron sa celkovo chová zvláštne, pokiaľ fotíte na poloautomatiku, odporúčam ísť s korekciou expozície riadne do mínusu. Robí sa svetelnejší ako je,  chýba kontrast. Je tak trochu nevyspytateľný, viac sa namakáte v post-processingu. Chápem informáciu na stránke Photozone pri závere: rozporuplné hodnotenia v kvalite optiky. Ja poviem takto:  fotí dobre, veľmi dobre, len musíte vedieť ako na neho.

2.) Rýchlosť ostrenia – ostrenie je spoľahlivé a veľmi tiché (aj oproti Sigme), ale rýchlosť je priemerná. V tomto jednoznačne vedie Nikkor 35/2 AF-D

3.)   Aberácia – je značná, odstraniteľná však v programe. Skreslenie má menšie ako Sigma.

4.)   Stabilizátor – žerie baterky celkom rýchlo, ale dá sa vypnúť, takže to nie tak podstatné.

     Záver

Všetky technické špecifikácie sú dostupné na internete. Nejdem sa rozpisovať o balení, či obsahuje puzdro a pod. To sú veci nepodstatné. Keďže som žiadne porovnanie z praxe na nete nenašiel, pokúsil som sa o zhrnutie rozdielov. Obidva objektívy ponúkajú vynikajúcu kvalitu obrazu, kde má Sigma trochu navrch – možno aj oproti Canonu a Nikonu 35/1.4. Otázna je spoľahlivosť. Ak často cestujete, natáčate video, fotíte v teréne – kúpte si Tamron. Ak nie ste profík, kúpte si Nikkor 35mm f/2 AF-D a za ušetrené peniaze letenku na Kubu  

Sigma 35mm f/1.6 Tamron 35mm f/1.8 Tamron 35mm f/2.2 macro